life with nin

PROJECT 52

4/52

Toto nebol týždeň dobrého svetla. Toho fotografického. Šedivé rána trvali celé dopoludnie a popoludnia sa rýchlo prehupli do matného súmraku. Nie vždy je ľahké v takéto dni skoro vstávať. Nie vždy je ľahké reagovať na hlas dieťaťa, ktoré sa už dožaduje svojich potrieb a pozornosti a na hodinách je sotva 5.30. 

Ale dieťa potom prinesie knihu, vyštverá sa na posteľ, uvelebí sa pod perinou, prevracia strany, číta, vydáva zvuky, niekedy veľmi zrozumiteľné, inokedy také, ktoré rozosmejú a príbehy z knižiek žijú s nami celý deň.

Podvečer upratujem v kuchyni a dieťatko sa mi tmolí pri nohách. Nosí mi hračky, vypýta si piť alebo chce objať. Potom opäť nájde knižku a s malým leporelom sa usadí na dlážku a zvedavo otáča strany... Žijeme v príbehu.

  

This wasn't a week of good light. I mean that photographic one. Grey mornings continued till the noon and afternoons just quickly jumped into a dim dusk. It's not easy to wake up in such a day. It's not easy to answer baby's needs especially if the clock hardly shows 5.30 am. 

But the baby brings the book, climbs the bed, comforts herself under the blanket, turns the pages of the book, reads, vocalizes comprehensibly sometimes, and sometimes all this sounds really funny. But the stories of the books are alive with us the whole day. In the evening I'm tiding up the kitchen and baby is hanging around my feet. She's bringing me some toys, asks for water or just wants a hug. Then she finds a book again, sits on the floor and turns the pages curiously... We are living in the story.